Moje vyjadrenia

Moje vyjadrenia k aktuálnym témam

Na nižšie pripojenej fotografii je môj nebohý otec, Peter Radačovský, plukovník v zálohe, účastník zahraničného odboja, ktorý s tisícami iných prelieval vlastnú krv, pre to, aby došlo k ukončeniu vojny a bol vo svete mier.

Je to môj skutočný hrdina, ktorý od útleho detstva učil svojich synov a doslova im prikazoval, aby urobili všetko pre to, aby v Európe a vôbec vo svete bol mier, aby sa nezbrojilo, nezabíjalo, žilo vo vzájomnej úcte, vo vzájomnej spolupráci a problémy sa riešili mierovou cestou. Vychovával nás k tomu, aby sme boli hrdí Slováci a hrdí príslušníci slovanských národov.

Predovšetkým on ma inšpiroval k tomu, čo mám uvedené aj vo svojom individuálnom programe ako kandidát na post európskeho poslanca a to – nerozdeľujme Európu na východ a západ, nepripusťme rozmiestňovanie raketových základní, žijme ako ľudia v mieri a spokojnosti. V tento deň je potrebné spomenúť na všetkých ľudí, ktorí trpeli a zomierali a prelievali krv za to, aby došlo k ukončeniu vojny a bol mier.
Slováci a Slovensky, hlavu hore!

Ako je zrejmé z dnešných topky.sk, rozvášnený dav na čele s Progresívnym Slovenskom a SPOLU protestoval proti návšteve Marine Le Penovej v Bratislave. To, že protestoval, nie je nič zvláštne, každý má právo na protest a verejné vystúpenie. Nemôžu však nikoho, kto má vzťah k vlastnému národu nechať pokojným heslá „Sloboda je viac ako národ“, „Solidarita je viac ako národ“ a podobne.

Poukazujem na časť preambuly Ústavy SR: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…“. Je nepochybné, že v heslách ale aj vo vyjadreniach p. Beblavého a predstaviteľov strany PS a SPOLU je skrytý význam ich cieľov, jednoznačne spočívajúcich v tom, že národ je na druhom mieste a na prvom mieste je hypoteticky Európa, resp. jej inštitúcie, čo zvýraznili aj heslom „I love Europa“.

Takéto snahy a tendencie Progresívneho Slovenska a SPOLU sú nebezpečné nielen pre národ slovenský, ale sú nebezpečné pre akýkoľvek národ a národnosť. Či už ide o národ maďarský, poľský, židovský a akýkoľvek národ a národnosti, či už rusínske, poľské a iné. Európska únia je totiž spoločenstvo suverénnych národných štátov a nie poslušným sluhom akejsi eurobyrokracie.

Spomeňme si na slová národného poéta Sama Chalúpku „Voľ nebyť, ako byť otrokom…“ Neviem si predstaviť, ako by reagovali mainstreamové médiá, ako by reagoval p. prezident, ako by reagoval p. generálny prokurátor, pokiaľ by takýto pochod „rozvášneného davu“ zorganizovali národné strany, napr. heslom „Národ je viac ako EÚ“, Ľúbim slovenský národ“ a podobne. S určitosťou však viem, že boli by okamžite označení za extrémistov, náckov, prípadne aj fašistov a možno by sa začalo uvažovať aj o možnej žalobe na rozpustenie takejto politickej strany. Objektivita novín a vládnych predstaviteľov tu zjavne nefunguje. To však neznamená, že možno dehonestovať akýkoľvek národ.

Slováci a Slovensky, ale aj všetky suverénne národy a národnosti, hlavu hore!
Upriamte pozornosť na to, aká budúcnosť Vás čaká so stranami Progresívne Slovensko a SPOLU.

Najvyšší súd SR bez pochybností konštatoval, že ĽSNS nie je fašistickou ani nedemokratickou stranou. Nezávislí sudcovia SR konštatovali, že na rozpustenie ĽSNS nie je zákonný dôvod a teda ani túto stranu ani jej voličov a sympatizantov nemá nikto právo označovať za fašistov, extrémistov a dehonestovať podobnými pojmami. V konečnom dôsledku, kto by takto po rozhodnutí súdu učinil, dopúšťa sa trestného činu a prokurátor je povinný takéto prejavy voči národne orientovaným Slovákom a Slovenkám stíhať ex offo. 

To, že tzv. médiá hlavného prúdu a hlavne ich militantne naladení redaktori a blogeri, národne orientovaných Slovákov dehonestujú a urážajú rôznymi nadávkami, od fašistov až po náckov, nikoho neprekvapí. Oni sú raz takí a iní už nebudú. Pokiaľ však takto koná prezident republiky, ktorý sa niekoľkokrát dal počuť, že ĽSNS a teda logicky aj jej voliči a sympatizanti sú fašistami, toto už skutočne v demokratickej spoločnosti nie je prípustné. Bolo by preto štátnicky múdre ale aj ľudské, aby p. prezident povedal : “Mýlil som sa, moji občania!” Veď mýliť sa je ľudské. Stačí si len omyl priznať alebo aj nepriznať a potom stačí len v omyle nepokračovať.

Pokiaľ sa však týka p. ministra spravodlivosti, ktorý pred vyhlásením rozsudku pred budovou súdu vyjadruje v podstate svoj názor, ako by asi mal súd rozhodnúť, toto je konanie, ktoré v akejkoľvek civilizovanej spoločnosti by malo viesť k tomu, aby minister spravodlivosti z funkcie odstúpil. Nehovoriac už o tom, že takéto konanie má už aj nádych možného zasahovania do nezávislého rozhodovania súdu, čo by malo byť trestné.

Veď predsa poznáme prípad, keď sudca SR po vyhlásení rozsudku v pozemkovej kauze vyjadril svoj občiansky názor a išli ho za to priam ukameňovať. A to predovšetkým tí, čo dnes pred Najvyšším súdom s písmenami v rukách hanobili svojich spoluobčanov pojmom fašisti.

V tejto súvislosti nedá mi osobne sa vyjadriť k tým občanom, ktorí hanobia a dehonestujú aj na FB stránkach iných a to absolútne bezdôvodne. Ako je známe, viackrát som sa vo svojich príspevkoch ale aj vo svojom vyjadrení v internetových rádiách vyjadril, že nie sú zákonné dôvody na rozpustenie ĽSNS. Vyslúžil som si za to aj urážky, osočovania, ba dokonca aj ma ktosi vyzýval, aby som vrátil diplom a podobne. Neodsudzujem to, nežiadam od nikoho ospravedlnenie, len chcem povedať jedno. 

Neurážajte ľudí kvôli tomu, že sú odborníci v danej problematike. Ja neurážam ani nekritizujem pilota lietadla, v ktorom sedím, ani lekára, ktorý vykonáva operačný zákrok, pretože jednoducho tomu nerozumiem a nie som v danom odbore odborníkom. Spravodlivý a nezávislý súd rozhodol. Je to nielen dobre, ale predovšetkým v súlade so zákonom.

Slováci a Slovenky, hlavu hore!

Vážení priatelia,

na svojej FB stránke ako aj webovej stránke www.miroslavradacovsky.eu som uviedol, akými konkrétnymi problémami sa chcem po prípadnom zvolení do EP zaoberať. Uviedol som, že okrem všeobecných tém chcel by som otvoriť témy ako minimálny európsky dôchodok, minimálny európsky rodinný prídavok a ochrana práv spotrebiteľov a to spotrebiteľov starších, v dôchodkovom veku. Poukazujem na to, že na Slovensku je evidovaných 1064 569 starobných dôchodcov. Najviac ich žije v nitrianskom kraji (144 053) a v košickom kraji (141 149). Najmenej starobných dôchodcov má trnavský kraj (113 916) a trenčiansky kraj (127 799). Naviac sú tu ešte predčasný starobní dôchodcovia. Minimálny dôchodok dosahuje 278,90 eur, priemerný dôchodok je 450,00 eur. Rodinný prídavok na jedno dieťa predstavuje sumu 24,34 eur.

Je tiež zrejmé, že osoby v dôchodkovom veku by mali byť zvýhodnené pri ochrane práv ako spotrebitelia, z dôvodu veku a nízkeho príjmu.

Je pochopiteľné, že osoby v takomto veku len minimálne môžu využívať otvorené hranice EÚ v súvislosti s pracovnými príležitosťami, v súvislosti s možným vzdelávaním a cestovaním a to tiež platí aj pre maloleté deti a preto Európska únia by sa s týmito otázkami mala zaoberať, pretože ide o občanov národných štátov EÚ, kde rovnosť v sociálnej oblasti mala by byť zachovaná.
Žiadam preto, aby ste upriamili pozornosť na link https://ec.europa.eu/…/future…/consultation-future-europe_sk.

Ide o konzultáciu o budúcnosti Európy, do ktorej sa môžete zapojiť online do debaty a vyjadriť svoje obavy a očakávania od EÚ. Ak kliknete na kolónku „zapojte sa“, môžete vyplniť dotazník a to kliknutím na jednotlivé kolónky pod stranami 1 až 13. Na strane 1 by som prosil upriamiť pozornosť na minimálny dôchodok v celej únii, na strane 2 zosúladenie dôchodku a ochrana spotrebiteľa, na strane 10 spravodlivá úroveň dôchodkov.

Je veľmi dôležité, aby ste v tomto dotazníku, ale aj prípadne ďalšie názory uviedli z dôvodu, že ide o konkrétne problémy, na ktoré je potrebné EÚ upozorniť. Takýmto spôsobom by ste v prípade môjho zvolenie do EP pomohli aj môjmu programu , pretože bol by som ubezpečený, že akceptujete to, aby som sa po prípadnom zvolení do EÚ zaoberal týmito konkrétnymi problémami, ktoré som si vytýčil ako svoj osobný program.

Chcem jednoducho vedieť, aký silný mandát by som mal v prípade zvolenia do EP pri otvorení týchto konkrétnych tém a chcem tiež, aby EÚ vedela, že občania majú záujem na ich riešení.

Vzhľadom na to, že ide o konkrétne odborné riešenie skutočných problémov, občanov SR, prosím, aby ste sa ohľadom tohto príspevku nezaoberali inými spoločensko-politickými názormi na politiku, akékoľvek voľby a podobne, pretože na to bude čas inokedy. Príspevky odbočujúce od témy, tzv. politické, spoločensky názorové, sa týchto konkrétnych problémov netýkajú. Tieto problémy sa nedajú riešiť bitím sa do pŕs a vykrikovaním, hoci viem, že je to niekedy populárnejšie ako riešenie odborných otázok, Tieto konkrétne problémy sa týkajú všetkých občanov, bez ohľadu na ich politické tričko, bez ohľadu na ich politické a spoločenské názory a podobne. 

Pokiaľ sa týka tých, ktorí odbočujú od témy, ba dokonca bezdôvodne urážajú a osočujú, chcel by som sa s nimi korektne dohodnúť takto. Prosím, aby ste sa najprv vecne a stručne vyjadrili k témam, ktoré hodlám po prípadnom zvolení otvoriť a riešiť, a potom môžete prípadne aj uvádzať aj iné názory, nesúvisiace s problémom. Myslím, že ide o korektnú gentlemanskú dohodu.

Slováci a Slovenky, hlavu hore!

Mimovládne organizácie Inštitút ľudských práv (IĽP) a Dúhové Slovensko pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii nominovali na Homofóba roka aj kňaza Mariána Kuffu.

Homofóbia je termín, ktorým sa označuje diskriminácia, odpor alebo strach z homosexuality alebo homosexuálne orientovaných osôb. Jednoducho, homofób je človek, ktorý má strach z iného človeka a pociťuje voči nemu odpor.

Mal som tú česť poznať kňaza Mariána Kuffu skôr, ako sa možno niektorí z mladých ľudí narodili. Mal som tú česť pred viac ako 20 rokmi svojou troškou pomôcť pri problémoch s výstavbou dnes už veľkého a úspešného Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach. Mal som tú česť riešiť ako sudca aj spoluprácu s p. Kuffom problémy jeho „chovancov“ a to rôznych, počnúc agresívnymi ľuďmi, ľuďmi závislými na alkohole a podobne.

Teda poznám ho, poznám jeho charakter, resp. poznal som ho, pretože už dlhší čas som s ním v kontakte nebol, ale som presvedčený, že sa nezmenil. Predovšetkým kňaz Marián Kuffa nikdy nemal, nemá a nebude mať strach z kohokoľvek, nech by bol akýkoľvek, pretože to nemá dané vo svojej genetickej výbave. Kňaz Marián Kuffa je bývalý horolezec, športovec, karatista a jazdec na koni. Sám som jazdec na koni, viem to posúdiť a chcel by som upozorniť priateľov z Dúhového Slovenska na to, že cválať na dobrom koni v horskom prostredí po skalách a potokoch, to nie je dúhový pochod v zaujímavom oblečení. Toto zvládne len skutočný chlap alebo skutočná žena.

Nerád niekoho urážam alebo osočujem, ale musím to v konkrétnom prípade jednoducho konštatovať. Vážení priatelia z IĽP, vážení priatelia z Dúhového Slovenska, v prípade p. Mariána Kuffu sa musíte hanbiť, p. Marián Kuffa je odvážny muž, odvážny kňaz, ľudí sa nebojí, ľuďom pomáha a pokiaľ pomenováva problém homosexuality, je to jeho občianska a pastoračná povinnosť.

Pokiaľ kňaz Marián Kuffa je na FB stránke a pokiaľ si tento môj príspevok prečíta, s určitosťou potvrdí to, že píšem absolútnu pravdu o jeho osobe a jeho charaktere. Hanbite sa tí, čo ho staviate do polohy homofóba. P. Kuffa je skutočný Slovák, skutočný chlap, akých Slovensko a Slováci potrebujú.

Slováci a Slovenky, hlavu hore!

Všeobecnú obhajobu záujmov Slovenskej republiky. Ochrana európskych hodnôt, princípov života a historických tradícií Slovenska. Ochrana tradičnej rodiny a ochrana pred nelegálnym prienikom nepriateľských náboženstiev a kultúr, ohrozujúcich tradičné hodnoty našej vlasti. Presadzovať slovenskú hrdosť a slovanskú spolupatričnosť.

Pokiaľ sa týka konkrétnych problémov, bezprostredne sa dotýkajúcich života a predovšetkým sociálneho postavenia občanov, hodlám otvoriť aj v možnej spolupráci s inými europoslancami, prípadne v rámci silne sa formujúcich pronárodných frakcií, témy ako minimálny európsky dôchodok, ochrana práv maloletých detí a sociálneho postavenia rodín, otvorením témy o minimálnom európskom rodinnom prídavku. Zaoberať sa zvýšenou ochranou práv spotrebiteľov a to spotrebiteľov starších, v dôchodkovom veku.

Nemôžeme byť v Európe poslušným služobníctvom, ale rovnocenným a hrdým Slovenskom.

V poslednom čase veľmi často od mnohých politikov a to už z takého či onoho spektra počúvame, že politik sa posudzuje podľa skutkov a nie podľa rečí.

Teda politikom je ten, čo niečo v politike dokázal a potom ho to asi oprávňuje hodnotiť všetkých a všetko.

A čo s tými, čo v politike nikdy neboli, a ešte lepšie, ako hodnotiť tých, čo boli len v politike.

Napriek rôznosti definícií je v podstate politika služba občanom a teda služba vlasti.

Príslušník Policajného zboru, ktorý roky denno-denne vychádza do ulíc alebo na cesty, chráni život a zdravie občanov a pritom nevie, či ho “niekto” neopľuje, neozvracia, hrubo neurazí, nedajbože neprebodne alebo nezastrelí a z nie veľkého príjmu odvádza daň a pritom ešte vychováva deti, nedokázal v politike nič? Veď predsa slúži vlasti.

Príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý niekedy aj v ťažkých podmienkach vykonáva skutočne fyzicky aj psychicky namáhavú prácu, neurobil v politike nič, veď predsa slúži vlasti.

Železničiari, príslušníci Hasičského zboru, v zime, mraze, v horúčavách na trati, v ohni zachraňujúci majetok a život ľudí, nedokázali v politike nič? Veď predsa slúžia vlasti.

Matky a otcovia, ktorí popri práci vychovávajú a vychovali deti pre našu vlasť tým, že im dali vzdelanie, nedokázali v politike nič? Veď predsa slúžia vlasti.

Členovia folklórnych súborov, ktorí často na úkor voľného času propagujú slovenskú kultúru a Slovákov, vrátane učiteľov v umeleckých školách neurobili v politike nič, veď predsa svojou činnosťou slúžia vlasti.

Sudcovia, ktorí denno-denne rozhodujú o osude maloletých detí, o osude tých, ktorí boli niekým uvedení do omylu a dnes majú exekúcie, ktorí rozhodujú o majetku iných, ktorý im bol v rozpore so zákonom odcudzený, atď., nedokázali v politike nič, veď predsa slúžia vlasti.

A takto by sme mohli hovoriť o množstve iných profesií, či už lekároch, zdravotných sestrách, robotníkoch pri páse, atď, atď….

Tvrdím teda, kto v živote reálnymi výsledkami niečo nedokázal, nemôže o sebe hovoriť, že je politik a že vôbec rozumie životu ľudí len tým, že roky vystupuje v parlamente, prípadne chodí po námestiach, pretože objektívne, pri všetkej úcte k všetkým, nemôže pochopiť životné problémy ľudí.

Preto sa striktne vyhradzujem voči všetkým politikom, ktorí v skutočnom živote dokázali len veľmi málo alebo skoro nič a aby hodnotili iných, čo v politike dokázali alebo nedokázali.

Vážení priatelia, pokiaľ mi vyčítate, že som v politike nedokázal nič a uchádzam sa o post poslanca EP, máte skutočne pravdu a stotožňujem sa s Vami.

Dokonca prisahám, že pokiaľ mi Slováci dajú dôveru vo voľbách do EP, ani “politiku” nikdy robiť nebudem. Ja totiž viem len po stránke odbornej slúžiť vlasti.

Vážení priatelia, ale aj neprajníci, neprosím a nikdy ani prosiť nebudem, aby v budúcich eurovoľbách mi dal niekto hlas. Považoval by som to za nedôstojné a ako patriot si veľmi zakladám na hrdosti. Hrdosť však nie je všetko. Preto Vás chcem skromne požiadať tiež o to, aby ste neurážali ani mňa ale ani iných. Jednoducho, dôstojne a s patričnou inteligenciou Slováka, tých, ktorí Vám nevyhovujú, nevoľte. Veď na nás pozerajú naše deti, vnúčatá, ba aj okolitý svet. Buďme preto hrdí, slušní, inteligentní, tak, ako sa na skutočných patriotov patrí.

V poslednom čase mi kladie viacero ľudí otázku, aký je môj názor na ústavný súd, ústavných sudcov ako aj názor na kandidátov na ústavných sudcov.

Nie som zástancom toho, aby sa o vysoko odborných záležitostiach viedla laická masová diskusia a už tobôž nie politická. 

Pokúsim sa výnimočne na túto otázku odpovedať zrozumiteľným “ľudovým” spôsobom. Hodnotenie akejkoľvek odbornej činnosti kohokoľvek sa vždy v konečnom dôsledku posudzuje podľa výsledku takejto činnosti. Buď je výsledok dobrý alebo zlý. 

Pri výkone akejkoľvek odbornej činnosti či už murára, tesára, pilota či lekára, každého primárne zaujíma výsledok jeho práce. Pekne a kvalitne postavený dom, strecha, dobre vykonaná operácia, zachránený život, bezpečný prelet cez Atlantik a len sekundárne alebo vôbec nie, kto takúto prácu úspešne a odborne vykonal. Či ju vykonal ľavičiar, pravičiar, liberál, bývalý komunista , aký vedie rodinný život, aká je jeho sexuálna orientácia a podobne. Primárny je vždy odborný výsledok jeho práce. Buď je teda zlý alebo dobrý, akceptovateľný alebo neakceptovateľný. V podstate podľa týchto kritérií by sa mala posudzovať aj vysoko odborná činnosť akéhokoľvek sudcu.

Aj v rozhodovacej činnosti súdu a teda sudcu ide veľakrát o veľa. Rozhodovanie o osobnej slobode, o vine, ale aj nevine, o treste, niekedy aj doživotnom, rozhodovanie o osude maloletých detí, rozhodovanie o neoprávnených ale aj oprávnených zásahoch orgánov verejnej a štátnej moci do práv a chránených záujmov občanov, ale aj právnických osôb, rozhodovanie o úžerníckych úrokoch a následných exekúciách, ktoré privádzajú aj celé rodiny do zúfalstva, ba niekedy až k samovraždám, rozhodovanie o prinavrátení majetku, ktorého sa niekto neoprávnene zmocnil, o základných ľudských právach a slobodách, o tom, či parlament, vláda alebo prezident konajú v súlade s ústavou, atď. Pokiaľ sudca má a musí rozhodovať v takýchto veciach, je pre každého alebo každých dotknutých rozhodujúci vždy výsledok, teda rozsudok alebo iná forma rozhodnutia súdu. Buď ide o rozhodnutie zákonné, objektívne a spravodlivé alebo tieto atribúty rozhodnutie nespĺňa. Ide teda o odborný výsledok práce.

Netrúfam si preto odborne hodnotiť sudcov Ústavného súdu ani kandidátov na post ústavných sudcov. Takéto hodnotenie by malo prislúchať celému tímu skúsených, právne erudovaných odborníkov, predovšetkým dlhoročných sudcov. Ako sudca, ktorý pôsobil v justícii 4 desaťročia, však môžem s určitosťou konštatovať, že poznám najmenej 20 sudcov všeobecných súdov, ktorí sú odborne spôsobilí “zajtra” nastúpiť na post sudcu Ústavného súdu a bez akejkoľvek väčšej prípravy prejednať akúkoľvek kauzu.

Na druhej strane však môžem s určitosťou konštatovať, že poznám len žalostne málo sudcov Ústavného súdu ako aj kandidátov na post sudcu ústavného sudcu, ktorí by mohli “zajtra” nastúpiť na post sudcu okresného súdu a bez akejkoľvek väčšej prípravy prejednávať akékoľvek kauzy.

Prednedávnom poslanci zahraničného výboru NR SR konštatovali, že Slovenská republika, ako aj NATO a spojenci EÚ považujú Krym za ukrajinské územie.

Správne by sa malo konštatovať „Krymská republika“, pretože Krym je polostrov a Krymská republika vždy existovala aj existuje, najprv v zostave Sovietskeho zväzu, neskôr v zostave Ukrajiny a v súčasnosti v zostave Ruskej federácie.

Zaujímavá by bola úvaha, za aké územie by Slovenská republika, NATO a EÚ považovali Krym, keby ho za ukrajinské územie nepovažovali USA. Minister zahraničných vecí SR, prezident SR, resp. p. Bútora, by asi povedali, počkáme si. Veď sme suverénny národný štát a preto si „suverénne“ počkáme, čo na to USA.

Zahraničný výbor NR SR tiež konštatoval, že odmieta akékoľvek prejavy legitimácie okupácie a anexie Krymu.

Jednoduchým kliknutím na vyhľadávač Google pri zadaní slova anexia zistíme historický prehľad anexií vo svete. Na 1. mieste je tam uvedený Texas, anektovaný USA v r. 1848 a na poslednom mieste Krym, anektovaný Ruskom v r. 2014. Tiež sú tam uvedené Havajské ostrovy, anektované USA v r. 1898, Golanské výšiny, patriace Sýrii, anektované Izraelom v r. 1981, ale aj iné anexie, ktoré však medzičasom skončili.

Anexia v zmysle jednoduchej poučky medzinárodného práva je násilné pripojenie územia cudzieho štátu alebo jeho časti k územiu iného štátu alebo štátom, na základe násilného obsadenia proti vôli jeho obyvateľstva.

Pripúšťam, že je diskutabilné, či pripojenie štátu Texas k USA alebo pripojenie Krymskej republiky k Ruskej federácii bolo násilné alebo nie. Pokiaľ vychádzame z vyššie citovanej poučky, o anexiu ide vtedy, keď sa to uskutoční proti vôli obyvateľstva anektovaného územia. Je potrebné veriť, že obyvatelia Texasu sú s pripojením ich štátu k USA spokojní. Na uliciach ani v mestách nevidieť okupačné vojská, ľudia sú spokojní a žijú v mieri. Na druhej strane je tiež potrebné konštatovať, a ľudia, čo v Krymskej republike boli, to potvrdia, že obyvatelia Krymskej republiky sú spokojní, žijú v mieri a okupačné vojská tam nevidieť.

Zaujímavé je, že nespokojní sú iní a zaujato a jednostranne rozlišujú anexie na dobré a zlé.

Majme rovnaký meter na všetkých. Tomu sa hovorí spravodlivosť.

Je nepochybné, že veľký ukrajinský národ ako aj veľký ruský národ sú našimi bratskými národmi. Či sa to niektorým Slovanom páči alebo nie, je to tak. Máme rovnakú farbu kože, rovnaký tvar očí, navzájom si jazykovo rozumieme, sme kresťania a predovšetkým, my Slovania, máme najkrajšie ženy na svete. Uznajte, že vo všetkej úcte ku každému, nemožno čo do krásy porovnávať p. Timošenkovú a p. Kuzminovú s p. Merkelovou alebo p. Mayovou. Veď aj p. Trumpová je Slovanočka. Nemyslím to výsmešne. Každý národ má nejaký typický vzhľad. My Slovania sme najkrajší národ a máme najkrajšie ženy, stačí sa len prejsť po Poprade, Spišskej Novej Vsi, Prešove, Trenčíne a Banskej Bystrici. Toto je neodškriepiteľné.

Prečo sa potom my Slovania navzájom urážame, dokonca medzi sebou aj bojujeme a zvaľujeme vinu jeden na druhého.

Možno je to preto, že nám tí škaredí závidia, že naše slovanské ženy sú najkrajšie.

Finančník p. George Soros v článku na portáli Project syndicata varuje, že ak sa neprebudí tichá proeurópska väčšina, EÚ stretne rovnaký osud ako Sovietsky zväz.

P. Soros teda považuje za niečo zlé, pokiaľ by sa rozpadla EÚ, pretože by to bolo rovnaké zlé, ako keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Bolo by zaujímavé vedieť, aký postoj by k takémuto názoru p. Sorosa zaujali p. Kiska, resp. p. Bútora a ich ukrajinský priateľ, p. Porošenko.

To, že p. Soros ľutuje rozpad Sovietskeho zväzu, je z jeho pozície celkom pochopiteľné. Pokiaľ by Sovietsky zväz za cenu miliónových obetí nebol nemecké vojská a ich európskych spojencov vytlačil zo svojho územia začiatkom roku 1945, ale až napr. v r. 1946, o koľko státisícov a možno aj miliónov životov by boli prišli ľudia v koncentračných táboroch? Pokiaľ by Sovietsky zväz, a to predovšetkým Rusi, boli len vytlačili nemeckú armádu za svoje hranice a “vykašľali sa” na ďalšie oslobodzovanie Európy, koľko miliónov ľudí by zahynulo v koncentračných táboroch situovaných predovšetkým vo východnej Európe?

P. Soros, váš hrdý národ vďačí hrdému slovanskému národu za svoju existenciu. Vďačí mu za život svojich žien, otcov a detí. Bolo by preto nanajvýš morálne a slušné, aby ste silou svojej osobnosti pôsobili na proeurópskych spojencov , aby sa k veľkému ruskému národu, ktorého historickou súčasťou sme aj my, Slováci, správali ako k rovnému. Hospodárske sankcie, nezmyselné zbrojenie a hrozba vojny zo strany Ruska je skutočne zlé. Z historického hľadiska Rusi vojnu nezačínajú, Rusi vojnu končia. P. Soros by nemal Európu rozdeľovať na východnú, západnú, proeurópsku a inú, národnú a podobne.

Slovanské národy si svoje problémy vyriešia sami. A pokiaľ aj nie samy, tak spoločne s ostatnými národmi v Európe, ale ako národy suverénne, hrdé a nezávislé. Poradiť si dáme, spolupracovať chceme, ale rozdeľovať nás na východ a západ, na národných a iných, nie je správne. A už vôbec nie je správne nás poučovať.

Slovenský národ nie sú školáci, sú národ hrdý a nepotrebujú “učiteľa národov” a pokiaľ áno, tak len takého, ktorý ich má rád.

Tohto týždňa minister zahraničných vecí USA M. Pompeo navštívil Slovensko. Vo svojom materinskom anglickom jazyku poúčal Slovákov, ako sa majú správať, kto je ich nepriateľom a proti komu treba zbrojiť.

“Hrdý” slovenský junák spod Tatier a “hrdý” slovenský Rusín z Jarabiny mu poslušne pritakávali.

Vážený p. Pompeo, mojím materinským jazykom sa dohovorím od Vladivostoku po Labe, od Baltského a Severného mora po more Stredozemné a Čierne a to bez toho, aby sa na tomto území musel niekto môj jazyk učiť.

Vaším materinským jazykom ste sa pôvodne mohli dohovoriť len na malých Britských ostrovoch, aj to bez Írska a Škótska. To, že sa teraz hovorí Vaším materinským jazykom na veľkej časti sveta, je len preto, že sa to ostatné národy chceli, resp. museli naučiť. Ale donekonečna nemôžete vyplazovať po celom svete svoj jazyk. Môže sa stať, že Vám niekde primrzne, veď v Ojmjakone býva až -50°C. Pre porozumenie -58.00000 Fahrenheita. Tu už pomôže len silná vodka, brandy je slabé.

Good Luck Mr. Pompeo

Vyzývam Ing. Andreja Kisku, prezidenta SR, aby nemenoval do funkcie ústavného sudcu žiadneho kandidáta na tento post, pretože na to nemá morálne právo.

Nemá morálne právo menovať do funkcie žiadneho sudcu o to viac sudcu Ústavného súdu.

Vyzývam kandidátov na post ústavných sudcov, ako aj post sudcov všeobecných súdov, aby v sebe našli profesnú a občiansku odvahu a odmietli sa dať vymenovať do funkcií súčasnou hlavou štátu.

Ing. Andrej Kiska sa verejne dehonestujúcim spôsobom vyjadruje o legálne zvolených zástupcoch stotisícov občanov len pre ich pronárodný a proslovanský politický a občiansky postoj.

Ing. Andrej Kiska sa verejne dehonestujúco vyjadril o rozsudku vyhlásenom v mene Slovenskej republiky len preto, že bol zaviazaný vrátiť neoprávnene získaný majetok občanovi Slovenskej republiky.

Ing. Andrej Kiska sa dehonestujúco verejne vyjadril o sudcovi Slovenskej republiky, že je dobre, že takýto sudca odchádza, a to len preto, že nerozhodol v jeho prospech, ale rozhodol spravodlivo.

Ing. Kiska zneužil „nerozumný postup“ Róberta Fica, predpokladá, že Ústavný súd obsadí sudcami, ktorí mu budú vyhovovať.

Pokiaľ Ing. Kiska bude menovať ústavných sudcov, vyslovujem názor, že nikdy nevymenuje za sudcov kandidátov cítiacich pronárodne a proslovensky.

Je vážny predpoklad, že vymenuje takých ústavných sudcov, ktorí prípadne jeho a jeho spoločníkov ochránia pred možnou aj trestnoprávnou zodpovednosťou do budúcnosti.

Prosím všetkých ľudí dobrej vôle, prosím politikov, prosím aj Hnutie za slušné Slovensko, prosím veriacich a neveriacich mojej vlasti, urobte všetko pre to, aby súčasný prezident nemenoval ústavných sudcov.

Urobte všetko pre to, aby budúcim prezidentom bol prezident národný a proslovenský. Len taký prezident má morálne právo menovať ústavných sudcov.

Ing. Andrej Kiska po medializovanej kauze o možnom trestnom stíhaní jeho blízkych sa vyjadril, že vydierať a zastrašiť sa nenechá.

Ani ja som sa vydierať a zastrašiť nedal a nebolo to skutočne ľahké.

Prečítal som si nedávno publikovaný článok s názvom “Rozhovor s prezidentom Andrejom Kiskom: Musíme prevziať moc od Smeru, som pripravený na boj.”

Bojová nálada pána prezidenta ma neprekvapuje. Jeho “demokraticko-humánny” zmysel pre rozmiestňovanie rakiet a vojenských základní po celej Európe je všeobecne známy. Neprekvapilo ma tiež to, že chce bojovať so Smerom. Nech spolu bojujú, nech sa vzájomne špinia a ohovárajú, nadávajú si do talianskych a pozemkových mafiánov, daňových podvodníkov a pod. Nech sa hoci aj zjedia. Veď oligarcha ako oligarcha.

Zarazilo ma z jeho rozhovoru a ním použitých slov a výrazov niečo iné. Skutočne som z jeho vyjadrení pocítil zvláštny pocit strachu, ani nie tak fyzického ako psychického, ako od osoby, ktorá sa chce bojom dostať k moci.

V rozhovore tvrdí: “Som najdôveryhodnejší politik. Upierajú sa na mňa oči mnohých ľudí, ktorí mi veria. Je dôležité, aby tu vznikol nový politický subjekt, ktorý sa opiera o moju dôveru a moju osobu.

Určite chcem byť predsedom takejto strany. Vyberiem si takých ľudí, ktorí sa stotožňujú s mojimi názormi. Musí ísť o takých ľudí, s ktorými budem ja svoje hodnoty zdieľať. Som najdôveryhodnejší, mám podporu viac ako 60%”.

Z týchto vyjadrení, tohto megalomanského pocitu moci a nenahraditeľnosti a chuti postaviť sa na čelo masy ľudí a chuti bojovať, ide strach. Už len stačí povedať. Som otec a svetlo národa, som líder (nechcem použiť slovo vodca), som tu, poďte na čele so mnou bojovať nielen proti Smeru, ale aj proti všetkým ostatným, ktorí majú iný názor. V tomto rozhovore tých, čo majú iný názor, ktorí uvažujú národne a protimilitantne, ktorí sú za mier v Európe, za tradičné hodnoty Slovákov, za tradičnú rodinu, nazýva fašistami, extrémistami, xenofóbmi a podobne.

Pán prezident, medzi tých ostatných, teda hrdých Slovákov, patrím aj ja. Nechcem bojovať, chcem zdravo súťažiť, nehodlám nikoho urážať ani nálepkovať, chcem žiť v mieri, chcem žiť v jednotnej Európe bez hrozby vojny a nechcem rozdeľovať Európu raketami na východnú a západnú. Z histórie vieme, čo takéto rozdeľovanie a vodcovský princíp a manipulácia s masami znamenala. Znamenala smrť miliónov žien a detí v troskách rozbitých miest, smrť miliónov žien a detí rôznych národov a národností, náboženských vierovyznaní v koncentračných táboroch.

Pán prezident, som Vaším svedomím, spomeňte si na posledné, nie tak dávne, pojednávanie. Sedel som oproti Vám v talári a pozeral som sa Vám do očí. Chcel som od Vás len jedno, resp. nie ja, Radačovský, ale sudca SR, skloňte hlavu, prekonajte svoje ego, dohodnite sa, uzavrite dohodu, nesúďte sa, nebojujte. Dobre mienenú a úprimnú radu ste neposlúchli a dopadli ste tak, že ste spor prehrali.

Prosím Vás aj teraz, už bez talára, ako obyčajný Slovák, pochádzajúci zo slovenských rodičov z malej dedinky na severovýchode Slovenska. Nie som síce multimilionár, nemám za sebou silné a bohaté médiá, ani silných zahraničných priateľov, Vaši priatelia ma špinia, kde môžu, avšak opätovne Vás žiadam, ba dokonca prosím, nebojujte s vlastným národnom len preto, že jeho časť ma iný názor. Nehaňte ľudí, národne a slovansky orientovaných a nenazývajte ich fašistami. Neútočte na časť Slovákov len preto, že chcú vo svojej domovine zachovať tradičnú rodinu a tradičné hodnoty a nenazývajte ich nacionalistami. Neútočte, hoci len slovne, proti tým, ktorí sú za mier a Európu bez zbraní a rakiet a nenazývajte ich protisystémovými a protieurópskymi. Viem a neberiem Vám to, že po poslednom vývoji na slovenskej politickej scéne sa cítite byť silný, nenahraditeľný, otec národa a využívate frustrovanosť tej časti Slovákov, ktorí sa s Vašimi názormi nestotožňujú. Možno je nás podľa “prieskumov” percentuálne menej ako tých Vašich, ale čo s nami urobíte. Pohryziete nás? Ale vedzte, že zuby máme aj my a dobre narábať vieme nimi.

Sme tu, tu budeme, frustrovanosť sa stratí a život pôjde ďalej.

SLOVÁCI A SLOVENKY, HLAVU HORE!

Je chvályhodné, že p. Matovič, poslanec NR SR, dospel po 10-ročnom pôsobení v politike k záveru, že USA rozvracajú svet vojnami a šíria demokraciu dynamitom tak, ako sa verejne vyjadril predvčerom v médiách. Doteraz sa mýlil vo vzťahu k USA, avšak mýliť sa je ľudské a svoj omyl si priznal.

Nemôže však byť pre poslanca NR SR chvályhodné, keď sa nedôstojne správa k občanom vlastnej krajiny.

Pán Matovič prehlásil, že bude kandidovať na post poslanca EP. Vyzýva občanov, aby mu dali najmenej

50 000 hlasov. Zároveň tvrdí, že pokiaľ tých 50 tis. hlasov dostane, mandát si nepreberie a pravdepodobne hlasy voličov, obrazne povedané, asi hodí do koša. Zároveň využíva voľby do Európskeho parlamentu takým spôsobom, že pokiaľ tých 50 tis. hlasov nedostane, odíde z parlamentu a v ďalších voľbách bude kandidovať z posledného miesta kandidátky. Samozrejme, nezabúda zdôrazňovať, že bude na poslednom mieste. Pocit moci a nenahraditeľnosti nikomu neprospieva, ba dokonca je strašný. Slováci a Slovenky však nie sú beztvará nerozmýšľajúca masa a nikto nemá nárok ich volebné právo do EP zneužívať pre vlastné politické ciele.

Pán Matovič, správajte sa k vlastnému národu dôstojne, s úctou a pokorou poslanca NR SR. Nakoniec, ste jedným z nás, ste Slovák, buďte teda hrdý Slovák a neberte hrdosť iným.

Rezort zahraničných vecí SR si predvolal ruského veľvyslanca Fedotova s tým, že je neprípustné, aby hodnotil nášho štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka (čítaj Ondrejčáka).

Okrem toho, že p. Ondrejcsák, 41-ročný chlapec z Rimavskej Soboty má evidentne chuť rinčať zbraňami, rozdeľovať raketami Európu na východ a západ, nemá rád ani históriu Slovenska a už vôbec nie Slovanstvo.

Róbert Ondrejcsák vo svojom článku zo dňa 13.02.2018, publikovanom v Denníku N, sa jednoznačne vyjadril, že Slovensko patrí na západ, pretože sa o tom rozhodlo pred 1000 rokmi. V tomto článku ďalej označuje panslavizmus za efemernú ideológiu, ktorá nemá relevanciu ani dnes ani vtedy. (Efemerný – bezvýznamný, nepodstatný, chvíľkový). Teda panslávi, naši skutoční národní hrdinovia, počnúc Štúrom končiac Sládkovičom a ďalšími, sú podľa p. Ondrejcsáka bezvýznamní, nepodstatní a chvíľkoví.

Pán Ondrejcsák, je pravdou, že 1000 rokov sme patrili do západnej Európy v rámci mnohonárodnostného rakúsko-uhorského štátu. Patrili sme tam však ako nesvojprávny a neuznávaný národ. Nebyť odvážnych panslávov, nebolo by spisovného jazyka, nebolo by národa, nebol by slovenský štát. A v konečnom dôsledku, neboli by ste Vy ani štátnym tajomníkom na Slovensku.

P. Ondrejcsák, keby žili tí efemerní panslávi – Štúr, Sládkovič, Kollár, Hollý, Kráľ, Chalúpka a stovky ďalších, určite by si Vás, spolu s rusínskym chlapcom z Jarabiny, p. Lajčákom, za tieto výroky predvolali. A to ešte buďme radi, že nežije Juraj Jánošík, ten by si pre Vás prišiel. Z Kysúc do Rimavskej Soboty to nie je tak ďaleko a nemuselo by to dobre dopadnúť, čo, samozrejme, nikto z nás nechce.

Pán Ondrejcsák, môžete mať názor na Slovanov, aký chcete, prosím však, neurážajte našu históriu, našich národných buditeľov a našu genetickú slovanskú príslušnosť. My, Slováci, ako hrdý mierumilovný národ si vážime všetky národy a národnosti, žijúce na území Slovenskej republiky, neurážame ich históriu ani pôvod. Prosím, nerobte to ani Vy. A pokiaľ áno, tak v záujme objektivity, aby si okolitý svet o nás Slovákoch nemyslel nič zlé, podpíšte sa takto – Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník MO SR, nominant Mostu-Híd, občan SR maďarskej národnosti.

Pán Ondrejcsák (čítaj Ondrejčák), len tak na odľahčenie Vám rozpoviem jeden fiktívny príbeh. Narodil sa v Hornom Uhorsku Slovák Ján Havran. Keďže chcel kráčať s dobou, zmenil si meno na János Havrányi. Po vzniku Československa, kráčajúc s dobou čechoslovakizmu zmenil si meno na Honza Havran. V období 2. svetovej vojny pre istotu na Hans von Havran. Po r. 1948, keď sme patrili do sovietskej sféry, nechal sa oslovovať Ivan Gavranov. Potom zomrel. Keby bol žil, v súčasnosti, určite kráčajúc s dobou, volal by sa John Havran (čítaj Hevren).

Pán Ondrejcsák, prajem Vám veľa šťastia.

Hovorkyňa MO SR Danka Capáková v tlačovej správe zo dňa 08.03.2019 informovala verejnosť, že v dňoch 11..-17.03.2019 sa cez Slovensko bude presúvať vojenská technika zahraničných ozbrojených síl. Teda, bude sa presúvať aj 16.03.2019.

Dňa 16.03.1968, v dedine My Lai v čase vojny vo Vietname bola vykonaná masová vražda asi 504 neozbrojených vietnamských civilistov, vrátane žien a detí, ktorú spáchali vojaci 23. pešej divízie Americal U.S.Army. Pred smrťou boli niektoré obete znásilnené, zbité, mučené, zohavené alebo prebodnuté a telá niektorých povraždených boli vojakmi USA znetvorené. Išlo o najväčší známy vojnový zločin v čase vojny vo Vietname – masaker v My Lai. Spolu s masakrom v No Gun Ri v Kórejskej vojne o 18 rokov skôr bol masaker civilistov v My Lai jedným z najväčších vykonaných americkými silami v 20. storočí. Po 10 mesiacoch trvajúceho súdu bol dňa 10. októbra 1971 poručík William Calley odsúdený za vraždu civilistov na doživotie. Dva dni po nadobudnutí rozsudku bol ale prezidentom USA omilostený. Calley si nakoniec odsedel vo väzení Fort Leavenworth štyri a pol mesiaca, pričom počas tejto doby mal povolené neobmedzené návštevy svojej priateľky. Súd ostatných obžalovaných, vrátane kapitána Mediny, oslobodil. V Spojených štátoch bola vydaná platňa s názvom Bojová hymna poručíka Calleya, v ktorej sa tento masový vrah stretáva s najvyšším veliteľom na nebesiach a hovorí mu, že si len plnil rozkazy a svoju povinnosť. Táto platňa sa stretla s vrelým ohlasom u občanov USA.

Pripomeňme si 16. marca tento masaker nevinných žien a detí. V tejto súvislosti si dovoľujem upozorniť p. štátneho tajomníka Ondrejcsáka, ako aj ministra zahraničných vecí p. Lajčáka, prípadne aj hlavu štátu, nech upozornia svojich amerických priateľov, aby počas presunu po území našej vlasti nevystupovali z vozidiel, nezastavovali sa v našich dedinách, neodbočovali z vyhradenej trasy. Upozorňujem ich na to z preventívnych dôvodov. Jednak sú vtedy voľby prezidenta SR, jednak vzhľadom na minulosť, nemožno vždy americkým vojakom dôverovať.

Najvyšší súd SR by mal o žalobe Generálnej prokuratúry SR na rozpustenie politickej strany ĽSNS rozhodovať 9. 4. 2019 v podstate z toho dôvodu, že táto strana je protiústavná.

Bolo mi doručených viacero správ, ale aj telefonátov, aby som k danej veci vyjadril svoj právny názor.

Vážení priatelia, je vylúčené, a v rozpore s akoukoľvek právnou logikou, aby správny senát NS SR akceptoval žalobu GP SR na rozpustenie ĽSNS. Nebudem sa zaoberať právnym rozborom danej veci, zákonom o politických stranách a podobne. Pre lepšie pochopenie svoj názor na danú vec vysvetlím stručne, jednoduchým, všetkým zrozumiteľným spôsobom.

Vie si vôbec niekto rozumný čo len predstaviť, aby niekto rozpustil akúkoľvek parlamentnú politickú stranu alebo hnutie s konštatovaním, že jej činnosť alebo jej stanovy sú protiústavné? Za takejto situácie by museli byť potom anulované všetky rozhodnutia, zákony a podobne, na ktorých hlasovaní sa takáto strana zúčastnila. Museli by byť anulované všetky rozhodnutia parlamentných výborov, na ktorých rokovaniach sa poslanci takejto strany zúčastnili. Vie si niekto predstaviť, aby sa konštatovalo, že na prezidentských voľbách sa zúčastnila strana, ktorá je protiústavná? Nutne by to muselo mať za následok anulovanie prezidentských volieb.

Som bývalý sudca so 40-ročnou praxou. Som viac ako presvedčený, že sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu SR by nikdy takýto rozsudok nemohli vyhlásiť. Nech má na sudcov názor každý, aký chce. Ja bezvýhradne verím sudcom NS SR, verím v ich profesionalitu a nestrannosť.

Vážení priatelia, aj mne ako sudcovi v pojednávaní v známej pozemkovej kauze nie všetci verili. Množstvo ľudí bolo presvedčených, že bohatí a vplyvní nemôžu byť na súde neúspešní. Bolo mi vyhrážané smrťou a podobne. Rozhodol som však tak, ako som rozhodol. Nebolo to z mojej strany žiadne hrdinstvo, žiadna odvaha, bolo to rozhodnutie sudcu SR. Vyslúžil som si za to nie malé ataky, dehonestovanie svojej osoby, počnúc Denníkom N a končiac neviem kým. Avšak spravodlivý rozsudok je tu, je právoplatný a ja žijem. Verme všetci sudcom Najvyššieho súdu SR, verme, že rozsudok bude spravodlivý, nech by sa týkal akejkoľvek politickej strany.

V mediálnom priestore, predovšetkým vo FB komunikácii prebehlo a prebieha viac vyjadrení a názorov p. Ďurfinu na výsledky prezidentských volieb, na vzťah a prípadné problémy medzi prezidentskými kandidátmi p. Harabinom a p. Kotlebom a predovšetkým výziev na moju osobu, aby som sa k danej veci vyjadril, ale aj iné konštatovania, ktoré vo vzťahu k mojej osobe nie sú mi celkom milé.

P. Harabin bol, je a bude mojím priateľom, bez ohľadu na to, ako prezidentské voľby dopadli a aká je možná jeho budúca politická kariéra. P. Harabina poznám dlhé roky, nie však ako politika, ale ako erudovaného právnika, ako sudcu, ktorý v profesionálnej činnosti dokázal veľa. Poznal som ho skôr, ako možno niektorí súčasní politici boli na svete. Nikdy som sa s ním o politike nerozprával, pretože to nikdy nebolo potrebné. O svojich politických ambíciách sa p. Harabin nikdy so mnou neradil, nikdy som nebol členom jeho volebného tímu a to z jednoduchého dôvodu. Nie som totiž politológ ani sociológ, nie som odborníkom v manažovaní volieb a s aktívnou politikou ako takou nemám ani skúsenosti. Je teda potom logické, že som mu v ničom ani aktívne pomôcť nemohol.

P. Kotlebu poznám len veľmi krátko, vážim si ho ako vzdelaného človeka, ktorý dokázal vybudovať silnú relevantnú parlamentnú stranu len vďaka hlasom občanov. P. Kotleba ani nikto iný ma nikdy nepožiadal o akúkoľvek radu alebo pomoc v jeho prezidentskej kampani. Nakoniec, podľa môjho názoru, na volebné kampane má asi tím poradcov a odborníkov a načo by potreboval moju osobu, ktorá sa do manažovania a hodnotenia takýchto vecí ani nerozumie.

Ja osobne nemám žiadne skúsenosti s aktívnou politikou ako – takou, nepoznám a nikdy som sa nezaoberal jej prípadným zákulisím, pretože som to nikdy nepotreboval, resp. vzhľadom na množstvo odbornej práce som na to jednoducho nemal čas. Budem úprimný, nikdy som, až do mesiaca január 2019, nenavštevoval žiadne FB stránky, a vlastnú FB stránku som si zriadil len skutočne nedávno, keď som bol oslovený, aby som odborne zastupoval záujmy SR v európskom parlamente.

Necítim sa byť kompetentný na posudzovanie vnútropolitických straníckych pomerov a ich analyzovania, veď nakoniec ani straníkom nie som. Pokiaľ sa týka toho, či ma niekto bude alebo nebude voliť do europarlamentu, myslím si, že je to vec občanov, a to predovšetkým občanov radových, ktorých životné problémy poznám viac ako ktokoľvek iný, a buď mi hlas dajú alebo nedajú a život ide ďalej. Ponúknutú službu Slovensku som prijal a závisí od ľudí, či moju službu budú alebo nebudú akceptovať.

P. Ďurfinu osobne nepoznám, poznám ho len z príspevkov na FB stránke.

P. Ďurfina má, podľa môjho názoru, extrémne v sebe zakódovaný zmysel pre spravodlivosť a extrémne zakódovaný odpor voči skrivodlivosti a akémukoľvek podrazu. A predovšetkým nie je zištný, pretože p. Ďurfina, ako si aspoň myslím, nikdy osobný, či už politický alebo iný profit, zo svojich názorov a vyjadrení nesledoval.

Možno je zlé byť extrémnym, pretože v záujme aj dobrej veci možno niekoho raniť alebo uraziť, a to aj čestných ľudí. Ale radšej byť extrémnym ako vôbec nebyť alebo byť falošným. Za takejto situácie, pokiaľ človeku ide o vec národnú a o Slovensko, nech by sa aj mýlil, nech by ma aj rovno nazval neviem čím a kým, nemožno sa naňho hnevať, nedajbože útočiť, pretože mu ide o vec ako – takú a Radačovský je potom absolútne nepodstatný.

Toto je jediné možné a úprimné vyjadrenie a verím, že nikoho som týmto vyjadrením neurazil a ani nesklamal. Veď aj ja sa môžem mýliť. Inak sa k daným problematikám vyjadriť neviem. Jedno však viem určite. Pokiaľ sa tí, čo sledujú spoločný cieľ, rozvadia, znepriatelia, nezabudnú aj na prípadné spory, neodpustia si aj to zlé, budú medzi sebou bojovať a útočiť na seba, tak spolu aj dobre mienený boj prehrajú. Výsledkom prehry nebudú oni sami, ale jednoduchý Slovák a Slovenka. Úprimne prosím všetkých, prestaňte bojovať, nepriateľ Slovákov sa len a len teší a z pomyselného trónu sa nad tým všetkým vyškiera. To si Slováci a Slovensko nezaslúži.

Slováci a Slovenky, hlavu hore!

P.S. To je moje posledné vyjadrenie k danej problematike a výzvam, ktoré som učinil len na naliehanie svojich priateľov a blízkych.

Z celého mediálneho priestoru skoro denno – denne srší na všetky strany, že príprava na víťazný pochod na Úrad vlády SR po ďalších parlamentných voľbách je v plnom prúde a prevzatie moci je neodvrátiteľné.

Víťazný pochod na Úrad vlády spĺňa všetky náležitosti doteraz historicky známych víťazných pochodov.

Predovšetkým je tu jedinečný a a nenahraditeľný líder a otec národa, ktorý zhromažďuje masy slušných a aj poslušných ľudí, jedinečného a jednotného názorového prúdu. Víťazný pochod má svojho prezidenta, ešte dovymenovať Ústavný súd a pochod môže začať. Už len hudba a nejaké tie horiace lampióny, či ako sa to volá v rukách a povel vpred!.

Sú tu síce aj nejaké prekážky. Státisíce národne orientovaných Slovákov s iným názorom. Tí však do šíkov víťazného pochodu nepatria. S nimi si ľahko poradia. Označia ich za fašistov, extrémistov a možno aj občanov druhej kategórie.

Naposledy sa vyskytla ďalšia prekážka, s ktorou sa musia zomknuté šíky vysporiadať. Líder totiž vyslovil znepokojenie nad tým, že HLAVNÉ SPRÁVY majú viac ako milión čitateľov. Čo teda s HLAVNÝMI SPRÁVAMI? Číslo je privysoké. Zakázať? To znie nedemokraticky. Teda radšej rozpustiť. To znie už lepšie. A čo redaktori HLAVNÝCH SPRÁV? Prispôsobia sa alebo snáď pripoja k víťaznému pochodu? Asi ťažko. Možno prejdú do ilegality. Nič nové. Obdobie víťazných pochodov a neomylných lídrov ilegálnu činnosť tých nepohodlných predpokladá.

A čo tí ostatní, nepatriaci do šíkov víťazného pochodu? Čo tá časť Slovákov, ktorí sú možno aj nešťastní a frustrovaní z takéhoto vývoja? Skloníme hlavy? Nikdy a ešte raz nikdy! Veď sa oni stratia.

SLOVÁCI A SLOVENKY, HLAVU HORE!

Rusko už nemožno považovať za “strategického partnera”, uvádza sa v uznesení, ktoré schválili v utorok 12.03.2019 poslanci Európskeho parlamentu. Uznesenie podporilo 402 poslancov, proti bolo 163 a 89 sa zdržalo hlasovania.

Európsky parlament sa skladá zo 751 členov, 750 poslancov plus predseda. Pri oboznámení sa s textom tohto uznesenia a pri racionálnom uvažovaní musí byť každému zrejmé, že toto uznesenie nesie v sebe prvky nepriateľstva a rozdeľovania Európy na západnú a východnú. Poučme sa z histórie. Nesmieme zabúdať na to, že rozdeľovanie Európy na východnú a západnú vždy prinášalo zlo, nešťastie a smrť miliónov mužov, žien a detí. Nemali by sme zabúdať na usmrtené ženy a deti v troskách Leningradu či Stalingradu, v troskách Drážďan či Berlína, v juhoslovanských mestách a dedinách, ako aj v nacistických koncentračných táboroch. Toto vraždenie sa udialo vždy len preto, že Európa sa delila na západnú a východnú a vôbec nie je podstatné, ktorá strana ten či onen konflikt vyvolala alebo zapríčinila. Výsledok bol vždy strašný a neľudský.

Tak ako mnohí z Vás som otec, manžel a starý otec. Mier v Európe, ale aj na celom svete, je pre mňa základnou prioritou už ani nie tak kvôli mne ale kvôli nášmu potomstvu. Sľubujem na svoju česť, že nikdy, pokiaľ by mi občania dali dôveru a stal by som sa poslancom EP, nebudem hlasovať za to, aby sa Európa rozdeľovala raketami na západnú a východnú. Vždy budem dbať o to, aby štáty Európy, ale aj štáty sveta, aj prípadné problémy riešili mierovým dialogom na základe priateľstva, vzájomnej pomoci a hospodárskej spolupráci. Vždy budem dbať o to, aby na území žiadneho štátu Európy neboli prítomné cudzie vojská a cudzie vojenské základne.

Dá sa tomu zabrániť. 402 Poslancov zo 750 nie je až tak veľa. Stačilo by jednoducho, aby sa do europarlamentu dostali poslanci z národných strán a hnutí, paradoxne označovaných za extrémistov a možno aj fašistov a to nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín a mohol by byť

v Európe mier. Otázkou potom ostáva, prečo sa tí tzv. proeurópsky orientovaní politici obávajú tzv. extrémistov a populistov v Európskom parlamente.